Plán prednášky
- A · x = b, rozšírená matica (A | b)
- žiadne / práve jedno / nekonečne veľa riešení, hodnosť h(A), h(A | b)
- pivot, schodíkovitý tvar matice
- 6 riešených príkladov z prezentácie vrátane prípadov bez riešenia a s nekonečne veľa riešeniami
- 8 cvičení od ľahkých po náročné, otázky 1 – 5
- štvorcová, regulárna a singulárna matica
- a11a22 − a12a21, Sarrusovo pravidlo
- xi = Di / D, podmienka D ≠ 0, príklady 2 × 2 a 3 × 3
- 9 cvičení, otázky 6 – 10, jedno hodnotenie A–FX
Klasifikácia
| Známka | Percento | Slovné hodnotenie |
|---|---|---|
| A | 90 – 100 % | Výborne |
| B | 80 – 89 % | Veľmi dobre |
| C | 70 – 79 % | Dobre |
| D | 60 – 69 % | Uspokojivo |
| E | 50 – 59 % | Dostatočne |
| FX | 0 – 49 % | Nedostatočne |
A. Lineárna rovnica
1. Čo je lineárna rovnica
Rovnica, v ktorej sa neznáma x vyskytuje len v prvej mocnine (žiadne x², žiadne x v menovateli). Má tvar ax + b = cx + d. Po úprave dostaneme x = číslo — rovnica má jedno riešenie.
Vzorce na zapamätanie:
| Typ | Vzorec | Riešenie / význam |
|---|---|---|
| Lineárna rovnica | ax + b = 0 | koreň x = −b / a |
| Kvadratická rovnica | ax² + bx + c = 0 | korene x1,2 = (−b ± √D) / (2a) |
| Diskriminant | D = b² − 4ac | určuje počet reálnych koreňov |
1. Sústava lineárnych rovníc a jej maticový zápis
a11x1 + a12x2 + … + a1nxn = b1
a21x1 + a22x2 + … + a2nxn = b2
⋮
am1x1 + am2x2 + … + amnxn = bm
kde aij ∈ ℝ sú koeficienty, bi ∈ ℝ pravé strany a x1, …, xn neznáme. Riešením sústavy je každá usporiadaná n-tica (x1; …; xn), ktorá vyhovuje všetkým rovniciam súčasne.
| Objekt | Zápis | Príklad pre sústavu x1 + x2 + x3 = 6, 2x1 − x2 + x3 = 3, x1 + 2x2 − 3x3 = −4 |
|---|---|---|
| matica sústavy (koeficientová) | A = (aij) | A = 1112−1112−3 |
| vektor neznámych | x | x = x1x2x3 |
| vektor pravých strán | b | b = 63−4 |
| maticový tvar | A · x = b | 1112−1112−3 · x1x2x3 = 63−4 |
| rozšírená matica sústavy | (A | b) | 11162−11312−3−4 |
2. Možné prípady riešenia
Pri riešení sústav lineárnych (algebrických) rovníc môžu nastať tri prípady. Rozhoduje o nich hodnosť h — počet nenulových riadkov matice v schodíkovitom tvare (Frobeniova veta):
| Prípad | Podmienka (n = počet neznámych) | V schodíkovitom tvare vidíme | Pre 2 neznáme (dve priamky) |
|---|---|---|---|
| 1. nemá riešenie | h(A) ≠ h(A | b) | riadok (0 0 … 0 | c), c ≠ 0 → spor 0 = c | rovnobežné priamky |
| 2. práve jedno riešenie | h(A) = h(A | b) = n | toľko nenulových riadkov, koľko je neznámych | priamky sa pretínajú v jednom bode |
| 3. nekonečne veľa riešení | h(A) = h(A | b) < n | menej nenulových riadkov ako neznámych | priamky splývajú |
práve jedno riešenie
x + y = 3, x − y = 1 → (2; 1)
nemá riešenie
x + y = 3, x + y = 1 → spor
nekonečne veľa riešení
x + y = 3, 2x + 2y = 6
3. Ekvivalentné úpravy sústavy
Ekvivalentná úprava nemení množinu riešení sústavy. Pre rozšírenú maticu sústavy (riadky R1, R2, …) sú to:
| Úprava | Zápis | Prečo nemení riešenie | Príklad |
|---|---|---|---|
| ER1 výmena poradia rovníc | Ri ↔ Rj | sústava je konjunkcia (logické „a“) rovníc — poradie nemá vplyv na spoločné riešenie | 2x+ y= 5x− y= 1 ⇔ x− y= 12x+ y= 5 |
| ER2 vynásobenie rovnice konštantou k ≠ 0 | Ri ← k · Ri | novú rovnicu možno vydelením číslom k ≠ 0 previesť späť na pôvodnú | 3x − 6y = 9 ⇔ x − 2y = 3 (k = 1/3) |
| ER3 pripočítanie k-násobku inej rovnice | Ri ← Ri + k · Rj | k obom stranám Ri pripočítame to isté číslo (ľavá strana Rj = pravá strana Rj); späť: Ri ← Ri − k · Rj | R1: x + y = 4, R2: 2x + 3y = 9; R2 − 2R1: y = 1 |
| ER4 vynechanie (pridanie) rovnice, ktorá je lineárnou kombináciou iných | vynechať nulový riadok (0 = 0) alebo násobok iného riadku | takáto rovnica neprináša novú informáciu | x + y = 3 a 2x + 2y = 6 → druhú možno vynechať |
4. Schodíkovitý tvar matice
p = pivot (≠ 0), ∗ = ľubovoľné číslo
prvý nenulový prvok v riadku (čítané zľava).
Matica je v schodíkovitom tvare, ak:
- nulové riadky sú dole — ak je i-tý riadok nulový, všetky riadky pod ním sú tiež nulové;
- ak je pivot i-teho riadku v j-tom stĺpci, všetky prvky v prvých j stĺpcoch v nasledujúcich riadkoch sú nulové — každý ďalší pivot je viac vpravo (schody).
5. Gaussova eliminačná metóda
Postupné vylučovanie (eliminovanie) neznámych. Rozšírenú maticu sústavy (A | b) upravujeme ekvivalentnými úpravami ER1 – ER4 na schodíkovitý tvar a potom riešime spätným dosadzovaním od poslednej rovnice k prvej.
- Zapíšte rozšírenú maticu (A | b).
- Zvoľte pivot v 1. stĺpci (ideálne 1 alebo −1; ak treba, vymeňte riadky — ER1).
- Pomocou ER3 vynulujte všetky prvky pod pivotom (Ri ← Ri − k · R1).
- To isté zopakujte v 2. stĺpci pod novým pivotom atď. až po schodíkovitý tvar; ak je to výhodné, riadok vykráťte (ER2).
- Porovnajte h(A) a h(A | b) a rozhodnite o počte riešení.
- Pri jedinom riešení vypočítajte neznáme spätným dosadzovaním a urobte skúšku.
Riešené príklady z prezentácie
Vynulovanie prvkov pod pivotom a11 = 1 — podrobne
Úprava R2 ← R2 − 2 · R1:
| stĺpec | pôvodný R2 | −2 · R1 | nový R2 |
|---|---|---|---|
| x1 | 2 | −2 · 1 = −2 | 2 − 2 = 0 |
| x2 | −1 | −2 · 1 = −2 | −1 − 2 = −3 |
| x3 | 1 | −2 · 1 = −2 | 1 − 2 = −1 |
| pravá str. | 3 | −2 · 6 = −12 | 3 − 12 = −9 |
Úprava R3 ← R3 − 1 · R1:
| stĺpec | pôvodný R3 | −1 · R1 | nový R3 |
|---|---|---|---|
| x1 | 1 | −1 · 1 = −1 | 1 − 1 = 0 |
| x2 | 2 | −1 · 1 = −1 | 2 − 1 = 1 |
| x3 | −3 | −1 · 1 = −1 | −3 − 1 = −4 |
| pravá str. | −4 | −1 · 6 = −6 | −4 − 6 = −10 |
Celý postup
R3 ← R3 − R1~111601−4−100−3−1−9R2 ↔ R3~111601−4−1000−13−39R3 ← R3 + 3R2~111601−4−1000−1−3R3 ← R3 : 13
- z 3. riadku: −1·x3 = −3 ⇒ x3 = 3
- z 2. riadku: 1·x2 + (−4)·(3) = −10 ⇒ x2 = 2
- z 1. riadku: 1·x1 + (1)·(2) + (1)·(3) = 6 ⇒ x1 = 1
R3 ← R3 − 3R1~112801−5−1100−29−70R3 ← R3 + 4R2
- z 3. riadku: −29·x3 = −70 ⇒ x3 = 7029
- z 2. riadku: 1·x2 + (−5)·(70/29) = −11 ⇒ x2 = 3129
- z 1. riadku: 1·x1 + (1)·(31/29) + (2)·(70/29) = 8 ⇒ x1 = 6129
- x2: −4 + 4 · 1 = 0
- x3: −9 + 4 · (−5) = −29
- pravá strana: −26 + 4 · (−11) = −70
R3 ← R3 − R1~1−2110−11101−10R2 ← R2 : 3
R3 ← R3 : 3~1−2110−1110001R3 ← R3 + R2
- posledný riadok znamená rovnicu 0 = 1 — spor
- h(A) = 2, h(A | b) = 3 → h(A) ≠ h(A | b)
R3 ← R3 − 2R1~33330−1020000R2 ← R2 : 3
- h(A) = h(A | b) = 2 < 3 (počet neznámych) → nekonečne veľa riešení
- za 1 neznámu zvolíme parameter t ∈ ℝ
- z 2. riadku: −3x2 = 6 ⇒ x2 = −2
- z 1. riadku: 3x1 + 3x2 + 3x3 = 3 ⇒ x1 + x3 = 1 − x2 = 3
- zvolíme x3 = t ∈ ℝ ⇒ x1 = 3 − t
R3 ← R3 + R1~−12−10−400−383705−15R2 ← R2 : 4~−12−10−400−38370037200R3 ← 3R3 + 5R2
- z 3. riadku: 37·x3 = 200 ⇒ x3 = 20037
- z 2. riadku: −3·x2 + (8)·(200/37) = 37 ⇒ x2 = 7737
- z 1. riadku: −1·x1 + (2)·(77/37) + (−10)·(200/37) = −40 ⇒ x1 = −36637
R3 ← R3 + R1~12−140−55−70064R3 ← R3 + R2~12−140−55−70032R3 ← R3 : 2
- z 3. riadku: 3·x3 = 2 ⇒ x3 = 23
- z 2. riadku: −5·x2 + (5)·(2/3) = −7 ⇒ x2 = 3115
- z 1. riadku: 1·x1 + (2)·(31/15) + (−1)·(2/3) = 4 ⇒ x1 = 815
Cvičenia — Gaussova eliminačná metóda
Najprv riešte sami, potom odkryte postup.
- z 2. riadku: −1·x2 = −3 ⇒ x2 = 3
- z 1. riadku: 1·x1 + (1)·(3) = 5 ⇒ x1 = 2
- z 2. riadku: 1·x2 = 2 ⇒ x2 = 2
- z 1. riadku: 1·x1 + (−2)·(2) = −1 ⇒ x1 = 3
R3 ← R3 − R1~11130−10−100−1−1R2 ← R2 : 2
R3 ← R3 : 2
- z 3. riadku: −1·x3 = −1 ⇒ x3 = 1
- z 2. riadku: −1·x2 = −1 ⇒ x2 = 1
- z 1. riadku: 1·x1 + (1)·(1) + (1)·(1) = 3 ⇒ x1 = 1
R3 ← R3 − R1~12180−1−1−50−31−3R2 ← R2 : 3~12180−1−1−500412R3 ← R3 − 3R2~12180−1−1−50013R3 ← R3 : 4
- z 3. riadku: 1·x3 = 3 ⇒ x3 = 3
- z 2. riadku: −1·x2 + (−1)·(3) = −5 ⇒ x2 = 2
- z 1. riadku: 1·x1 + (2)·(2) + (1)·(3) = 8 ⇒ x1 = 1
R3 ← R3 − 3R1~1−11001−1105−210R2 ← R2 : 3~1−11001−110035R3 ← R3 − 5R2
- z 3. riadku: 3·x3 = 5 ⇒ x3 = 53
- z 2. riadku: 1·x2 + (−1)·(5/3) = 1 ⇒ x2 = 83
- z 1. riadku: 1·x1 + (−1)·(8/3) + (1)·(5/3) = 0 ⇒ x1 = 1
R3 ← R3 − R1~111200010−10−1R3 ← R3 : 2~11120−10−10001R2 ↔ R3
- posledný riadok znamená rovnicu 0 = 1 — spor
- h(A) = 2, h(A | b) = 3 → h(A) ≠ h(A | b)
R3 ← R3 − 3R1~11−1101320000R3 ← R3 − R2
- h(A) = h(A | b) = 2 < 3 (počet neznámych) → nekonečne veľa riešení
- za 1 neznámu zvolíme parameter t ∈ ℝ
R3 ← R3 + R1~23−150−74−70213R3 ← R3 : 2~23−150−74−700157R3 ← 7R3 + 2R2
- z 3. riadku: 15·x3 = 7 ⇒ x3 = 715
- z 2. riadku: −7·x2 + (4)·(7/15) = −7 ⇒ x2 = 1915
- z 1. riadku: 2·x1 + (3)·(19/15) + (−1)·(7/15) = 5 ⇒ x1 = 56
1. Matica a determinant
2. Výpočet determinantu 2. rádu
3. Výpočet determinantu 3. rádu — Sarrusovo pravidlo
pod determinant pripíšeme 1. a 2. riadok
- Pod determinant pripíšeme prvé dva riadky.
- Súčiny troch prvkov na hlavných diagonálach (zľava hore doprava dole) berieme so znamienkom +.
- Súčiny na vedľajších diagonálach (sprava hore doľava dole) berieme so znamienkom −.
- Záporné prvky dosadzujeme v zátvorkách.
= (3 + 1 + 4) − ((−1) + 2 + (−6)) = 8 − (−5) = 13
4. Cramerovo pravidlo
| Podmienka použitia | Výhoda | Nevýhoda |
|---|---|---|
| D = det A ≠ 0. Ak D = 0, sústava nemá jednoznačné riešenie (má nekonečne veľa riešení alebo žiadne) — Cramerovo pravidlo nemožno použiť. | priamy vzorec bez postupnej eliminácie | výpočtovo náročné pre veľké sústavy, prakticky sa používa najmä pre sústavy 2 × 2 a 3 × 3 |
- Zapíšte A a b; vypočítajte D = det A. Ak D = 0, skončite.
- Pre každú neznámu xi nahraďte i-ty stĺpec matice A vektorom b a vypočítajte Di.
- xi = Di / D.
- Urobte skúšku dosadením do všetkých rovníc.
Riešené príklady
- A = 231−1, x = x1x2, b = 71
- D = 231−1 = 2·(−1) − 3·1 = −5
- D1 (stĺpec 1 nahradíme vektorom b) = 731−1 = 7·(−1) − 3·1 = −10
- D2 (stĺpec 2 nahradíme vektorom b) = 2711 = 2·1 − 7·1 = −5
- x1 = D1D = −10−5 = 2
- x2 = D2D = −5−5 = 1
- A = −12−10−4−4−81−39, x = x1x2x3, b = −40−1245
- D = −12−10−4−4−81−39 = [(−1)·(−4)·9 + 2·(−8)·1 + (−10)·(−4)·(−3)] − [(−10)·(−4)·1 + (−1)·(−8)·(−3) + 2·(−4)·9]
= (36 + (−16) + (−120)) − (40 + (−24) + (−72)) = −100 − (−56) = −44 - D1 (stĺpec 1 nahradíme vektorom b) = −402−10−12−4−845−39 = [(−40)·(−4)·9 + 2·(−8)·45 + (−10)·(−12)·(−3)] − [(−10)·(−4)·45 + (−40)·(−8)·(−3) + 2·(−12)·9]
= (1440 + (−720) + (−360)) − (1800 + (−960) + (−216)) = 360 − 624 = −264 - D2 (stĺpec 2 nahradíme vektorom b) = −1−40−10−4−12−81459 = [(−1)·(−12)·9 + (−40)·(−8)·1 + (−10)·(−4)·45] − [(−10)·(−12)·1 + (−1)·(−8)·45 + (−40)·(−4)·9]
= (108 + 320 + 1800) − (120 + 360 + 1440) = 2228 − 1920 = 308 - D3 (stĺpec 3 nahradíme vektorom b) = −12−40−4−4−121−345 = [(−1)·(−4)·45 + 2·(−12)·1 + (−40)·(−4)·(−3)] − [(−40)·(−4)·1 + (−1)·(−12)·(−3) + 2·(−4)·45]
= (180 + (−24) + (−480)) − (160 + (−36) + (−360)) = −324 − (−236) = −88
- x1 = D1D = −264−44 = 6
- x2 = D2D = 308−44 = −7
- x3 = D3D = −88−44 = 2
Cvičenia — determinanty a Cramerovo pravidlo
Najprv riešte sami, potom odkryte postup.
- 3214 = 3·4 − 2·1 = 10
- −253−1 = −2·(−1) − 5·3 = −13
- 123014560 = [1·1·0 + 2·4·5 + 3·0·6] − [3·1·5 + 1·4·6 + 2·0·0]
= (0 + 40 + 0) − (15 + 24 + 0) = 40 − 39 = 1
- 2−10132014 = [2·3·4 + (−1)·2·0 + 0·1·1] − [0·3·0 + 2·2·1 + (−1)·1·4]
= (24 + 0 + 0) − (0 + 4 + (−4)) = 24 − 0 = 24
- A = 321−1, x = x1x2, b = 12−1
- D = 321−1 = 3·(−1) − 2·1 = −5
- D1 (stĺpec 1 nahradíme vektorom b) = 122−1−1 = 12·(−1) − 2·(−1) = −10
- D2 (stĺpec 2 nahradíme vektorom b) = 3121−1 = 3·(−1) − 12·1 = −15
- x1 = D1D = −10−5 = 2
- x2 = D2D = −15−5 = 3
- A = 2−351, x = x1x2, b = 4−7
- D = 2−351 = 2·1 − (−3)·5 = 17
- D1 (stĺpec 1 nahradíme vektorom b) = 4−3−71 = 4·1 − (−3)·(−7) = −17
- D2 (stĺpec 2 nahradíme vektorom b) = 245−7 = 2·(−7) − 4·5 = −34
- x1 = D1D = −1717 = −1
- x2 = D2D = −3417 = −2
- A = 1112−1112−3, x = x1x2x3, b = 63−4
- D = 1112−1112−3 = [1·(−1)·(−3) + 1·1·1 + 1·2·2] − [1·(−1)·1 + 1·1·2 + 1·2·(−3)]
= (3 + 1 + 4) − ((−1) + 2 + (−6)) = 8 − (−5) = 13 - D1 (stĺpec 1 nahradíme vektorom b) = 6113−11−42−3 = [6·(−1)·(−3) + 1·1·(−4) + 1·3·2] − [1·(−1)·(−4) + 6·1·2 + 1·3·(−3)]
= (18 + (−4) + 6) − (4 + 12 + (−9)) = 20 − 7 = 13 - D2 (stĺpec 2 nahradíme vektorom b) = 1612311−4−3 = [1·3·(−3) + 6·1·1 + 1·2·(−4)] − [1·3·1 + 1·1·(−4) + 6·2·(−3)]
= ((−9) + 6 + (−8)) − (3 + (−4) + (−36)) = −11 − (−37) = 26 - D3 (stĺpec 3 nahradíme vektorom b) = 1162−1312−4 = [1·(−1)·(−4) + 1·3·1 + 6·2·2] − [6·(−1)·1 + 1·3·2 + 1·2·(−4)]
= (4 + 3 + 24) − ((−6) + 6 + (−8)) = 31 − (−8) = 39
- x1 = D1D = 1313 = 1
- x2 = D2D = 2613 = 2
- x3 = D3D = 3913 = 3
- A = 21−11323−11, x = x1x2x3, b = 1134
- D = 21−11323−11 = [2·3·1 + 1·2·3 + (−1)·1·(−1)] − [(−1)·3·3 + 2·2·(−1) + 1·1·1]
= (6 + 6 + 1) − ((−9) + (−4) + 1) = 13 − (−12) = 25 - D1 (stĺpec 1 nahradíme vektorom b) = 11−113324−11 = [1·3·1 + 1·2·4 + (−1)·13·(−1)] − [(−1)·3·4 + 1·2·(−1) + 1·13·1]
= (3 + 8 + 13) − ((−12) + (−2) + 13) = 24 − (−1) = 25 - D2 (stĺpec 2 nahradíme vektorom b) = 21−11132341 = [2·13·1 + 1·2·3 + (−1)·1·4] − [(−1)·13·3 + 2·2·4 + 1·1·1]
= (26 + 6 + (−4)) − ((−39) + 16 + 1) = 28 − (−22) = 50 - D3 (stĺpec 3 nahradíme vektorom b) = 21113133−14 = [2·3·4 + 1·13·3 + 1·1·(−1)] − [1·3·3 + 2·13·(−1) + 1·1·4]
= (24 + 39 + (−1)) − (9 + (−26) + 4) = 62 − (−13) = 75
- x1 = D1D = 2525 = 1
- x2 = D2D = 5025 = 2
- x3 = D3D = 7525 = 3
- D = 1232461−11 = [1·4·1 + 2·6·1 + 3·2·(−1)] − [3·4·1 + 1·6·(−1) + 2·2·1]
= (4 + 12 + (−6)) − (12 + (−6) + 4) = 10 − 10 = 0 - D = 0 → matica A je singulárna → Cramerovo pravidlo nemožno použiť
- Gaussovou elimináciou: 2. rovnica je dvojnásobok 1. (ER4) → h(A) = h(A | b) = 2 < 3 → nekonečne veľa riešení
Záverečný test
20 otázok, každá za 1 bod. Časť A: rozhodni, či je výrok pravdivý. Časť B: vyber jednu správnu odpoveď. Po vyhodnotení sa zobrazí vysvetlenie.